Gemma GalganiZákladné údajeŽivotopisFotogalériaGemmine slováZázraky a milostiLinky/LiteratúraSlovníèek ModlitbyO stránke/KontaktNávštevná kniha

Fotogaléria

Osobné fotografie

Sv. Gemma vo veku 7 rokovSv. Gemma ako dieťaSv. Gemma ako dieťaSv. GemmaSv. GemmaSv. Gemma v extázeSv. Gemma v extáze

Na prvej fotografii je Gemma vo veku 7 rokov, ďalšie dve sú z detstva a na posledných dvoch je zachytená v extáze.


Gemmini rodičia

Enrico Galgani, Gemmin otecMalá Gemma so svojou matkou, Aureliou Galgani

Na prvej fotke je Enrico Galgani Prehrať zvuk (MP3), Gemmin otec; na druhej vidíme malú Gemmu so svojou mamičkou, Aureliou Galgani, rodenou Landi Prehrať zvuk (MP3). Je to tesne po jej pobirmovaní (vo veku 7 rokov).


Rodný dom

Rodný dom sv. GemmyRodný dom sv. GemmyRodný dom sv. Gemmy v súčasnostiV tejto izbe sa narodila sv. Gemma

Gemma Galgani sa narodila 12. marca 1878 v dedine Camigliano Prehrať zvuk (MP3).  Približne mesiac po jej narodení sa však rodina Galgani presťahovala do mesta Lucca, vzdialeného asi 7 km. Na internete si môžete pozrieť aj mapkuPrvé dve fotografie sú pravdepodobne pôvodné, tretia a štvrtá sú zo súčasnosti. Na poslednej je izba, kde sa Gemma narodila.


Lucca Prehrať zvuk (MP3)

Mesto LuccaMesto LuccaMesto Lucca

Mesto Lucca v Taliansku bolo domovom Gemmy Galgani. Je to okúzľujúce starodávne mesto s vysokými hradbami. Lucca je jedno z klasických stredovekých miest Toskánska a zachovalo sa cez minulé storočia až podnes. Vďaka internetu sa môžete virtuálne poprechádzať po meste a navštíviť aj Ulicu sv. Gemmy Galgani (Via S. Gemma Galgani).


Kostoly

Kostol sv. MichalaDóm sv. Martina

Sv. Gemma často navštevovala sv. omše a spovedávala sa u mons. Volpiho v krásnom a slávnom kostole sv. Michala v Lucce. Je zachytený na prvej fotografii. Na druhej je Dóm sv. Martina. Ten bol od domu Gianniniovcov vzdialený len 200 metrov.

Ďalšie zaujímavé fotografie kostolov (exteriéry aj interiéry) v Lucce nájdete na stránke http://rubens.anu.edu.au/raid5/italy2004/lucca/churches/.


Mons. Giovanni Volpi Prehrať zvuk (MP3)

Mons. Volpi, Gemmin spovedník

Mons. Giovanni Volpi, pomocný biskup v Lucce, bol Gemminym spovedníkom. Keď neskôr dostala Gemma cez Božiu Prozreteľnosť duchovného vodcu, otca Germana, prenechal mons. Volpi jej vedenie jemu.


Oblečenie

Oblečenie sv. GemmyGemmin klobúkKúsok Gemminej bielizne

Gemma sa vždy obliekala jednoducho. Jej odev pozostával z kostýmu z čiernej vlnenej látky, z plášťa z toho istého materiálu a farby, a z čierneho slameného klobúka. Nepoužívala žiadne ozdoby, sponky, nič. Ani voňavky. Jej priatelia proti tomu protestovali, ale zbytočne. A takto sa obliekala stále, v zime aj v lete, vo všedné dni aj na sviatky. Na poslednom obrázku je kúsok z jej bielizne.


Vyšívaná dečka

Vyšívaná dečka, ktorú robila sv. Gemma

Prirodzene talentovaná Gemma sa naučila dokonale vyšívať a robiť iné ručné práce. Lenže sama to považovala za svetskú márnivosť a za stratu času. Miesto toho sa radšej venovala užitočnejším činnostiam, ktoré si vyžadovali viac trpezlivosti, ako bolo zašívanie, plátanie, opravovanie, atď.


Sv. Gabriel Possenti Prehrať zvuk (MP3)

Sv. Gabriel PossentiSv. Gabriel Possenti

Sv. Gabriel od Bolestivej Matky, C.P., hral v živote sv. Gemmy veľmi dôležitú úlohu. Bol to pasionistický mních. Narodil sa v roku 1838 a zomrel v roku 1862 ako 24 ročný. Sv. Gemma ho mala v mimoriadnej úcte a považovala ho za svojho patróna a ochrancu. Gabriel sa Gemme často zjavoval, aby jej dával rady alebo povzbudzujúce slová z neba. Okrem toho bola Gemma zázračne uzdravená z choroby práve na jeho príhovor. Pri jednom zjavení jej podal pasionistický odznak a prorocky povedal:

Budeš pasionistkou.


Sv. Pavol z Kríža Prehrať zvuk (MP3)

Sv. Pavol z KrížaSv. Pavol z Kríža

Sv. Pavol je zakladateľom pasionistickej rehole. Podľa neho je najlepším liekom na zlo vo svete Ježišovo Ukrižovanie. Sv. Gemma si vzala jeho učenie k srdcu a obetovala mnoho utrpení za obrátenie hriešnikov. Sv. Pavol ju tiež chránieval pred útokmi diabla.


Otec Germano Ruoppolo Prehrať zvuk (MP3)

Otec Germano, Gemmin duchovný vodcaOtec Germano, Gemmin duchovný vodcaOtec Germano, Gemmin duchovný vodca

Cez Božiu prozreteľnosť získala Gemma svätého pasionistického duchovného vodcu, otca Germana, C.P., voči ktorému bola úplne poslušná. Mons. Volpi mu prenechal vedenie Gemmy. Pred ich prvým stretnutím o nej pochyboval, a dokonca navrhoval exorcizmus. Ale hneď ako ju prvýkrát zbadal, naplnila ho úcta a oddanosť a jeho pochybnosti sa úplne rozplynuli. Spozoroval v nej mimoriadne pôsobenie Božej milosti. Podrobne ju skúmal, skúšal a viedol. Je autorom knihy "The Life Of St. Gemma Galgani", čo je základom aj tejto stránky.


Izba, kde boli Gemme udelené stigmy

Izba, kde boli Gemme udelené stigmyIzba, kde boli Gemme udelené stigmy

V tej chvíli sa zjavil Ježiš s otvorenými ranami, ale z tých rán nevytekala krv, ale ohnivé plamene. V okamihu sa mi tieto plamene dotkli rúk, nôh a srdca. Cítila som, že zomriem a bola by som spadla na zem, keby ma nedržala Matka; celý čas som totiž zostala pod jej plášťom. Zostala som tak niekoľko hodín. Nakoniec ma pobozkala na čelo, zmizla a našla som sa kľačať. Ale stále som cítila hroznú bolesť v rukách, nohách a v srdci. Vstala som a chcela som si ľahnúť do postele, keď som si uvedomila, že z miest, kde som cítila bolesť, mi tečie krv. Prikryla som si ich najlepšie ako som mohla a potom, s pomocou môjho Anjela Strážneho, som bola schopná ľahnúť si do postele. Ráno som mohla len s ťažkosťami pristúpiť k sv. prijímaniu. Dala som si rukavice, aby som zakryla rany na rukách. Nemohla som stáť na nohách a každou chvíľou som čakala, že už zomriem. Tieto bolesti trvali do 15. hodiny v piatok, sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.


Hrdinské umŕtvovanie

Gemmin bič s 5 strapcami

Aby sa Gemma cvičila v umŕtvovaní zmyslov, používala tento bič, kajúcu košeľu a špagát s uzlami a ostrými hrotmi, ktorým sa pevne opásala. Veľa ráz sa jej tieto ostré hroty zapichli až do živého mäsa a ukrutná bolesť jej spôsobila mdloby. Robila to len s povolením svojho spovedníka, ale neskôr jej to duchovný vodca zakázal.


Krv z mystického bičovania

Krv z mystického bičovaniaBielizeň so zaschnutými stopami krvi

Na obrázku je kúsok Gemminho oblečenia so zaschnutou krvou od mystického bičovania. Tu sú slová jej adoptívnej matky, pani Cecilie Giannini:

Všimla som si, že na prvý piatok večer trpela Gemma viac ako inokedy v extáze. Zdvihla som jej ruku a zbadala som na nej veľké červené rany v tvare pásov. Keď som na ne priložila vreckovku, napustila sa krvou. Veľmi trpela a počula som ju povedať v extáze: 'Ale sú to tvoje rany, Ježišu?' Preto som sa domnievala, že išlo o bičovanie. To sa opakovala každý piatok v marci 1901. V prvý piatok to bolo tak, ako som opísala. V druhý mala rozorvané mäso a na tretí ešte viac, a to tak, že takmer bolo vidieť kosť. Na štvrtý piatok to bolo niečo neopísateľné. Všade rany, ktoré museli byť asi 1,2 cm hlboké. Ale po dvoch alebo troch dňoch zmizli.


Chrbtová vzpera

Chrbtová vzpera

Gemma trpela zakrivením chrbtice a preto musela nosiť túto oceľovú vzperu. Chcela vstúpiť do  kláštora Sestier Navštívenia a skrúšene prosila o túto láskavosť svojho spovedníka mons. Volpiho, pomocného biskupa Luccy. Ten nebol proti, ale problémy nastali, keď sa obrátili na arcibiskupa, ktorý veľmi neveril v jej zázračné uzdravenie. Píše:

Arcibiskup povedal, že som bola veľmi chorľavá a slabá a odmietol mi dať povolenie. Nosila som oceľovú vzperu na chrbticu a niekto to arcibiskupovi oznámil. Matka predstavená ma požiadala, aby som v rámci skutku poslušnosti vzperu odložila. Rozplakala som sa, lebo som vedela, že bez nej nemôžem ani poriadne chodiť. Bežiac do noviciátu, modlila som sa k môjmu milému Dieťaťu Ježišovi, potom som vzperu zložila a viac som ju nenosila.


Hodinky

Hodinky

Ráno vstávala Gemma bez odkladania. Za menej ako 5 minút sa dokázala obliecť, umyť, upraviť si vlasy a s nasadeným klobúkom bola pripravená ísť na sv. omšu. V tú hodinu sa nevenovala ničomu inému ani sa s nikým nerozprávala. Chcela obetovať tieto prvé chvíle dňa Ježišovi.


Gemmine sväté obrázky

Gemmine sväté obrázky

Gemma mala vo veľkej úcte anjelov. Jej Anjel Strážny sa jej často zjavoval a rozprávali sa spolu ako najlepší priatelia.


Skrinka na písomnosti

Skrinka na písomnosti

V tejto skrinke mala Gemma svoje papiere a perá. Sv. Gemma mala pekný rukopis a jej listy (ktoré sa zachovali) sa vyznačujú jednoduchým a výstižným štýlom. Vyhýbala sa dlhým úvodom a nepoužívala žiadne básnicke ozdoby. Všimnite si jednoduchosť a otvorenosť, s akou čosi vysvetľuje kňazovi, duchovnému vodcovi:

... Určite nebude na škodu, ak mojej prosbe vyhoviete, ale budete mať proti tomu tisíc dôvodov: že som chudá, že to nie je potrebné, atď. Ale toto sú bezcenné dôvody - nečudujte sa, ako to hovorím, píše totiž Gemma. Počujte, budete spokojný, keď ...


Zázračná poštová schránka Anjela Strážcu

Zázračná poštová schránka Anjela Strážcu

Do tejto "malej jasličkovej schránky" dávala sv. Gemma zalepené obálky s listami a jej Anlej Strážny ich vyberal a doručoval ich pred Boží trón, Nebeskej Matke, svätým patrónom, alebo ľuďom po celom svete. Otec Germano bol prijímateľom mnohých týchto listov a hovorí:

Vždy som prijímal tieto listy s dôverou. Je to zvláštne. Priznávam, že tomu vôbec nerozumiem.


Vlastný životopis popálený diablom

Vlastný životopis popálený diablomVlastný životopis popálený diablomVlastný životopis popálený diablom

Sv. Gemma písala na žiadosť otca Germana svoj životopis a denník. Musela pritom bojovať so svojím odporom rozprávať sama o sebe. Diabol však nenávidel toto dielo, keďže predpokladal, že môže byť prospešné pre mnohé duše.

Otec Germano píše:

Satan zúril a použil všetku svoju chytrosť, aby predišiel napísaniu tohto diela. Musím vysvetliť niečo, čo vyzerá byť neuveriteľné, ale je to pravda a historický fakt, v ktorom nie je miesto pre hru predstavivosti... Keď bol Gemmin rukopis dokončený, dal som ho strážiť jej adoptívnej matke, pani Cecílii Giannini, ktorá ho skryla v zásuvke, kde mal počkať do najbližšej príležitosti, kedy by som si ho prišiel osobne vyzdvihnúť. Prešlo pár dní a Gemma si myslela, že videla démona prechádzať popod oknom izby, v ktorej bola zásuvka so spisom. Démon sa smial popod fúzy a potom zmizol. Zvyčajne keď mala podobné videnia, nepripisovala tomu žiaden význam. Ale démon sa krátko na to vrátil, aby ju sužoval, čo sa stávalo často, a ohavne ju pokúšal. Keďže však neuspel, škrípajúc zubami odišiel a rázne vyhlásil: 'Vojnu, vojnu, tvoja kniha je v mojich rukách.' Preto mi Gemma napísala list. Potom, keďže v rámci poslušnosti musela hovoriť svojej dôverníčke (Cecílii Giannini) všetko mimoriadne čo sa jej stalo, považovala za nutné povedať jej, čo sa prihodilo. Išli teda, otvorili zásuvku a zistili, že kniha tam už nie je. Ihneď mi preto napísali list a je ľahké predstaviť si moje zdesenie nad stratou takého pokladu. Čo sa vlastne stalo? Veľa som o tom uvažoval a práve keď som bol pri hrobke sv. Gabriela, prišla mi na um nová myšlienka. Rozhodol som sa vykonať exorcizmus a tak prinútiť diabla vrátiť rukopis, ak ho naozaj vzal. So štólou a svätenou vodou som prišiel k hrobke sv. Gabriela a tu, hoci takmer 400 míľ od Luccy, som vykonal exorcizmus v obvyklej forme. Boh podporil môj čin a v tej iste hodine bol rukopis navrátený na miesto, odkiaľ pred pár dňami zmizol. Ale v akom bol stave! Strany od hora nadol boli celé odymené a miestami ohorené, akoby každá zvlášť bola vystavená silnému ohňu, ešte však neboli tak poškodené, že by zničili písmo. Tento dokument, prejdúc pekelným ohňom, je v mojich rukách. Je to skutočne poklad, ako som už povedal, mnohých dôležitých informácií, ktoré keby boli zničené, by sa nikdy nestali známymi.


Stravovanie

Gemmine miesto pri stole

Gemma prichádzala k rodinnému stolu ráno a večer, ale skôr len zo slušnosti. Keď zjedla lyžicu, alebo dve, polievky, našla si dobrú výhovorku odísť do kuchyne, a keď sa vrátila, opakovalo sa to aj s ďalším chodom. Od stola odchádzala takmer hladná. Zatvorila sa vo svojej izbe a nechala ostatných rozprávať sa medzi sebou.

Pokiaľ ide o jedlá, Gemma si nikdy nepotrpela na špeciality a pochúťky. Práve naopak, odriekala si dokonca aj to nevyhnutné. Preto na ňu museli Gianniniovci naliehať, aby sa s nimi najedla. Aby skryla svoje umŕtvovanie, používala mnoho taktík. Napr. pohybovala rukami akoby jedla, ale do úst si nevložila ani sústo. Išla dokonca tak ďaleko, že uskutočnila myšlienku vytvorenia malej dierky vo svojej lyžičke, cez ktorú by jej vytekala polievka. Robila to preto, lebo dobre poznala príslovie: "Ak neovládneš svoje vášne, ovládnu ony teba."


Rodina Giannini

Rodina Giannini

Rodina Giannini bola veľmi zbožná, vzorná a v meste vážená. Hoci mali 11 vlastných detí, radi prijali osirotenú Gemmu do svojho domu ako vlastnú dcéru. Povedali:

Gemma je u nás najsrdečnejšie vítaná. Bude dvanástym dieťaťom, ktoré nám dalo nebo. Nech každý ctí túto novú dcéru.


Cecilia Giannini Prehrať zvuk (MP3)

Cecilia Giannini, "adoptívna" matka

Cecilia Giannini bola Gemminou "adoptívnou" matkou. Bola zároveň jej najbližšou dôverníčkou.


Eufemia Giannini Prehrať zvuk (MP3)

Eufemia GianniniEufemia GianniniEufemia Giannini

Eufemia Giannini bola Gemminym obľúbeným dieťaťom Gianniniovcov. Oddane slúžia Gemme počas jej poslednej choroby a bola aj pri jej smrti. Tesne pred smrťou sa Gemma v náramnej agónii pozrela na ňu a povedala:

Uč sa, Eufemia, ako túži byť Ježiš milovaný.

Eufémia prijala Gemmino drahocenné dedičstvo, keďže sa neskôr stala pasionistickou mníškou (prijala meno Gemma) a v roku 1939 založila Pasionistickú misionársku kongregáciu sestier sv. Gemmy. Zomrela v roku 1971 v povesti svätice.


Dom Gianniniovcov

Dom Gianniniovcov

V tomto dome žila Gemma posledné 4 roky svojho života (1899-1903). Jej adoptívna matka po jej smrti povedala:

Pod prísahou môžem povedať, že počas troch rokov a ôsmich mesiacov, ktoré Gemma bola s nami, som nikdy nevedela o najmenších ťažkostiach v našej rodine, ktoré by spôsobila ona a nikdy som na nej nespozorovala ani najmenšiu chybičku. Opakujem, ani najmenšia nepríjemnosť, ani najmenší nedostatok.


Gemmina izba u Gianniniovcov

Gemmina izba u GianniniovcovGemmina izba u GianniniovcovGemmina izba u Gianniniovcov

Gemma spala na lôžku bez matracov, obetujúc toto nepohodlie za trpiace duše v očistci. Nad jej posteľou visí obraz Božského Srdca Ježišovho, ktoré mala Gemma vo zvlášť veľkej úcte a obraz pápeža Pia IX., ktorého si hlboko vážila.


Kríž u Gianniniovcov

Kríž u GianniniovcovKríž u GianniniovcovKríž u GianniniovcovKríž u Gianniniovcov

Raz v septembri 1901 pripravovala obed a mala spústu času. Bola sama a pobehovala okolo tohto vzácneho kríža ako motýľ okolo kvetinky. Čím viac sa naňho dívala, tým viac bilo jej srdce a chcela ho objať. Zvolala:

Ó, Ježiš, chcem prísť k Tebe, som smädná po Tvojej životodarnej krvi.

Nato sa Ježišovo telo na kríži premenilo na živé, sňal svoju pravú ruku z kríža a privolal ju, aby prišla bližšie. Nato sa Gemma vzniesla akoby na oblaku, Ježiš si ju pritisol na svoj bok a ona Ho objala. Tak mohla dúškami lásky z Jeho Najsvätejšieho Srdca uhasiť svoj smäd.


Studňa u Gianniniovcov

Studňa u GianniniovcovStudňa u Gianniniovcov

Jedného dňa, keď dojedla obed, zjavil sa jej diabol, prskajúci od zúrivosti a besnosti, a hrozil jej, že ju za každú cenu zvedie pokušením proti čistote. Gemma celá zbledla, pozdvihla ruky k nebu a bez zaváhania sa rozbehla priamo k tejto hlbokej studni v záhrade. Bola zima a voda v nej bola ľadová, takmer mrzla. Prežehnala sa a vrhla sa dnu... S najväčšou pravdepodobnosťou by sa bola utopila, nebyť jej Anjela Strážcu, ktorý jej prišiel na pomoc a celú chvejúcu sa od zimy ju vytiahol z vody.


Obraz Madony s Dieťaťom

Obraz Madony s DieťaťomObraz Madony s Dieťaťom

Gemma mala Pannu Máriu vo veľkej úcte a považovala ju za svoju skutočnú Nebeskú Matku.

Tesne pred smrťou pozrela na tento obraz Madony s Dieťaťom a povedala:

Moja Mamka, odporúčam ti svoju dušu. Povedz Ježišovi, aby bol ku mne milosrdný.


Smrť

Gemma na smrteľnej posteliSv. Gemma

Sv. Gemma po ťažkej agónii zomrela na Bielu sobotu, 11. apríla 1903, vo veku 25 rokov.


Pasionistický odznak a kríž

Pasionistický odznak a kríž

Po smrti na návrh jednej z rehoľných sestričiek, ktoré sa o Gemmu starali v chorobe, obliekli ju do hnedého pasionistického habitu. Na hruď jej položili pasionistický odznak a do rúk jej vložili kríž. Urobili tak, keďže vedeli, že Gemma veľmi túžila stať sa pasionistkou. Aj jej veľký patrón, sv. Gabriel jej raz povedal:

Budeš pasionistkou.


Kláštor sestier pasionistok

Kláštor sestier pasionistokKláštor sestier pasionistok

Gemma predpovedala založenie tohto kláštora a opísala všetky detaily, ktoré sa skutočne splnili. Bol dokončený a sestrám pasionistkám odovzdaný 31. júla 1908. V tomto kláštore je jej hrobka, ako aj hrobka otca Germana - jej duchovného vodcu a mons. Volpiho - jej spovedníka.


Hrobka sv. Gemmy

Hrobka sv. GemmyHrobka sv. Gemmy

Na hrobke je tento nápis:

Gemma Galgani, najnevinnejšia panna z Luccy, ktorá vo svojich 25 rokoch, strávená viac ohňom Božej Lásky ako chorobou, odletela do rúk Nebeského Ženícha na Bielu sobotu, 11. apríla 1903. Odpočívaj v pokoji, sladká duša, v spoločnosti anjelov.


Kanonizácia

KanonizáciaBazilika sv. Petra krátko po kanonizácii

Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pius XI. 14. mája 1933.
2. mája roku 1940 ju pápež Pius XII. vyhlásil za svätú. Bolo to len 37 rokov po jej smrti.



Stiahnuť obrázkový životopisObjednať relikviu sv. Gemmy


[Späť na začiatok stránky]