Čím
viac o Ňom rozmýšľam, tým
viac zisťujem, aký sladký a
roztomilý je... Ježiš je nekonečne
dobrý a v Ňom mám nádej na
prežitie všetkého dobra.
Ó, aký krásny je Ježiš!
Keby Ho všetci poznali, ako nesmierne by Ho milovali!
Ó, keby všetci vedeli, aký
krásny
je Ježiš, aký je roztomilý.
Všetci by zomreli od lásky.
Viva Gesù! Všetko pre Ježiša.
Jedine Ježiš!
Aj keby som videla pekelné brány
otvorené a
stála by som na okraji priepasti, nebudem
zúfať, nestratím dôveru v
milosť, pretože verím v Teba, môj
Bože.
Dobre si uvedomujem, že keby Ježiš nebol ku
mne taký milostivý a
láskavý, bola
by som upadla do ťažkých hriechov.
Môj Ježišu, milosrdenstvo!
Tvoje milosrdenstvo je nekonečné.
Vieš,
Ježiš, že som celá
Tvoja? Áno, celá Tvoja, duša aj
telo... Chcem ísť do neba k Tebe.
Veľký Bože! Ako Ťa milujem,
ó, ako Ťa milujem!
Nedá
sa
opísať, čo sa odohralo medzi
Ježišom a mnou. Dal sa mi pocítiť,
ach, tak mocne
v mojej duši. V tej chvíli som pochopila, že
nebeské rozkoše nie sú ako tie
pozemské. Chcela som, aby sa moje spojenie s Bohom už
nikdy neprerušilo.
A aká
šťastná som bola, keď som
s Ježišom v srdci mohla
zvolať: "Ó, môj Bože, Tvoje Srdce
je moje!... Čo viac potom chýba
k šťastiu? Nič!"
Idem
za Ježišom. Poďme za
Ježišom. Je úplne sám a nikto
Naňho nemyslí. Úbohý
Ježiš!
Bežme k
Ježišovi, Srdcu Lásky, Srdcu plnému
nežnosti. Zajtra ráno ťa
čakám s Ježišom. Zostaňme
spolu pred Ježišom v
Jeho Sviatosti a spoločne Ho chváľme.
Poponáhľaj
sa, Ježiš. Ach, nevidíš, ako toto
srdce túži po Tebe? Ach, nevidíš,
ako
chabne? Nebolí Ťa, ó Bože,
vidieť ho také strápené v
túžbe? Príď!
Príď,
Ježiš, ponáhľaj sa,
príď bližšie, aby som
počula Tvoj hlas... Nevidíš,
ako trpím každé ráno, kým
sa Tebou nenakŕmim?
Dovoľte
mi hovoriť o svätom prijímaní;
nemôžem sa zdržať. Je
možné, že sú duše,
ktoré nerozumejú, čo je to Eucharistia?
Ktoré sú necitlivé na Božiu
prítomnosť, na tajomné horúce
výlevy Svätého Srdca môjho
Ježiša? Ó,
Srdce Ježišovo! Srdce Lásky!
Aký
sladký je Ježišov Duch! Ach, čo
podnietilo Ježiša, že sa s nami
spája
týmto okúzľujúcim a
podivuhodným spôsobom? Uvažuj:
Ježiš - náš pokrm!
Ježiš - môj pokrm! ... Darí sa mi
len plakať a opakovať: Ježiš,
môj
pokrm! A v pomyslení, že to Ježiš
urobil vo Svojej nesmiernej láske k
nám.
Ach!
Už to dlhšie nevydržím! Nie,
nevydržím pri pomyslení, že
Ježiš, v celej
nádhere Svojho najmilujúcejšieho Srdca
a v
zázračnom rozpínaní Jeho
otcovskej Lásky, sa takto predstavuje Svojim
najnižším stvoreniam.
Po
sv. prijímaní som cítila, že
prichádza Ježiš, a viete, ako som Ho
cítila? Najprv, keď som Ho sotva prijala do srdca,
rozbúchal ho, ach,
tak prudko, že som myslela, že mi
vyskočí z hrude. Potom sa ma spýtal,
či Ho naozaj milujem. Odpovedala som, "Áno, a Ty ma
miluješ?" Potom sa
ma Ježiš dotkol a pobozkal ma a zostala som ako
ľahnutá popolom v Jeho
prítomnosti.
Je lepšie
prijať Ťa, ako sa na Teba len pozerať.
Ach,
aká krásna je naša Nebeská
Matka!
Už ste ju videli? Hoci som ju videla
častokrát, moja horlivá
túžba vidieť ju opäť
stále zostáva.
Po
strate svojej pozemskej matky som sa úplne odovzdala Matke
Nebeskej.
Kľačiac pred jej obrazom som jej povedala:
"Mária, už nemám pozemskú
mamičku; teraz buď Ty mojou Nebeskou
Mamičkou."
Ó,
koľkokrát som svojej Nebeskej Mamičke
predkladala úzkosti a ťažkosti
svojho strápeného srdca, ona ma vždy
utešila! Áno; spomínam si, že
keď
som sa ako sirota bez pozemskej matky zmietala vo
veľkých úzkostiach,
Nebeská Matka mi s najväčšou
ľúbeznosťou otvorila svoju
náruč.
Aká
dobrá ku mne vždy bola táto Nebeská
Mamka. Pomáhala mi v duchovných
potrebách, ochraňovala ma pred
nebezpečenstvami, vyslobodila ma z moci
diabla, ktorý ma stále chodil
trápiť,... a nakoniec ma naučila
poznať a
milovať Ježiša, byť dobrou a
robiť Mu radosť. Ó, najmilšia
Mamička,
budem ťa milovať celý svoj život.
Áno,
priznávam to, (Ježiš,) som
nehodná, aby si ma
počúval. Ale pozri, predstavujem
Ti ďalšiu advokátku pre svojho
hriešnika; je to Tvoja vlastná Matka,
ktorá Ťa žiada, aby si mu odpustil. Ach,
skús povedať nie Tvojej Matke!
Isto jej nemôžeš povedať nie. A
teraz mi odpovedz, Ježiš, povedz, že
zachrániš môjho hriešnika.
Moja
Mamka,
odporúčam ti svoju dušu. Povedz
Ježišovi, aby bol ku mne milosrdný.
Kedykoľvek
som išla vonku, stále som od otecka žiadala
peniaze, a keď mi ich niekedy
odmietol dať, prosila som ho, aby som mohla vziať
chlieb, múku a iné veci. Bola
to Božia vôľa, že som
stretávala chudobných, lebo traja alebo
štyria ma stretli
vždy, keď som išla von. Tým,
ktorí prišli k domu, som
dávala
plátno a
všetko, čo som mohla uniesť v
rukách.
Boli ste dnes
ráno na svätej omši?
Modlievate
sa ráno a večer?
Rozmýšľali
ste niekedy, koľko pre nás Ježiš
trpel?
Ó
Ježiš, neopúšťaj
úbohých hriešnikov; mysli na
hriešnikov a na mňa. Chcem, aby boli všetci
zachránení.
Áno,
trpieť, trpieť za hriešnikov, a
ochotnejšie za trpiace duše, a
obzvlášť za . . .
Chceš
vedieť, (Ježiš,) kto mi zakázal
myslieť na
hriešnikov? Diabol. Naopak, Ježiš,
odporúčam ich Tebe. Mysli na nich,
úbohých hriešnikov, a nauč ma
robiť
pre ich záchranu všetko, čo sa dá.
Keby,
ó Ježiš, môj hlas dosiahol hranice
sveta; privolala by som všetkých
hriešnikov a povedala by som im, aby prišli do
Tvojho
Srdca! Ach! Keby
všetci úbohí hriešnici
prišli do toho Srdca! Poďte, poďte,
hriešnici,
nebojte sa; meč Spravodlivosti vás tam nezasiahne.
Ach! Nemôžem to
zniesť. Musím to zo seba vydať von,
musím spievať, musím jasať.
Nestvorená Láska navždy! Srdce
môjho Ježiša navždy!
Začala
som cítiť ďalšiu silnú
túžbu, neukojiteľnú
dychtivosť po utrpení a po
zdieľaní bolestí môjho
Spasiteľa. Vo svojich
nespočítateľných hriechoch
som každý deň prosila
Ježiša, aby som mohla trpieť viac.
"Áno, môj
Ježišu," zvykla som sa modliť,
"túžim trpieť, a trpieť
veľmi pre Teba."
Ako som
sa mohla pozerať na Ježiša ako trpí
a nepomôcť Mu?
Ježiš,
urob ma podobnou Tebe. Dovoľ mi trpieť s Tebou.
Nešetri ma.
Ty
vieš, ó Pane, aká som
hotová
obetovať sa vo všetkom. Budem
znášať každú
formu bolesti pre Teba. Dám každú kvapku
svojej krvi, aby som potešila
Tvoje Srdce a aby som prekazila urážky
hriešnikov voči Tebe.
...
stále znesiem ešte o trochu viac.
Radšej
trpieť ako ísť do neba, keď je
bolesť pre Ježiša, a vzdať Mu tak
slávu.
Kto
skutočne miluje, rád znáša utrpenie.
Najvzácnejšími
chvíľami sú tie najbolestnejšie.
Všetko
toto je dielom Lásky.
Najprv
duša, až potom telo.
Tu
Ježiša nenájdem; preto, Gemma, leť
preč.
Môj
Bože! Nepoškvrnená Mária! To nech
radšej zomriem!
