V tejto kapitole bude z priestorových dôvodov uvedených len zopár zázrakov, ktoré sa stali na Gemmin príhovor. Ide o zázraky spred jej kanonizácie, teda keď ešte nebola vyhlásená za svätú. Otec Germano hovorí, že ide o overené fakty od cnostných a dôveryhodných ľudí. Mnoho zázrakov potom prispelo aj k jej svätorečeniu, takže ich pravosť potvrdzuje a dokladuje sama Cirkev. Niet tu preto miesto pre nedôveru alebo pochybnosti.
Zhubné
ochorenie žalúdka
72 ročná Filomena Bini trpela na zhubné
ochorenie žalúdka. Lekári si uvedomovali,
že vzhľadom na jej vek už nemá
zmysel liečba, a tak jej len predpisovali lieky na tlmenie
bolesti. Istá pani, ktorá vedela o Gemme,
cítila akési vnuknutie, aby ju požiadala o
príhovor za uzdravenie nemocnej. Ponáhľala
sa za chorou, kľakla si, pomodlila sa na
počesť Gemmy a priložila pacientke relikviu.
Tá takmer ihneď zaspala, hoci pre prudké
bolesti už mesiace nemohla zažmúriť
oka, a zobudila sa až ráno. Keď sa
prebudila, zistila, že je úplne uzdravená a
že po bolestiach, ktoré ju trápili 5 rokov
nezostalo ani stopy. Predstavte si, aký udivený
musel
zostať doktor. Nemohol tomu uveriť, a tak ju
ešte vyšetril, ale po chorobe naozaj nebolo ani
stopy. Vtedy uznal, že to musí byť
Boží zázrak.
Artróza/artritída
Maria
Menicucci mala ostré bolesti v kolene. Myslela si, že
ide o reumu a podľa toho ju aj liečili, ale
zbytočne. Neskôr podstúpila
chirurgické vyšetrenie a zistilo sa, že ide
o ťažký prípad artrózy
(alebo artritídy) v pokročilom
štádiu. Dokázali by ochorenie
zastaviť, ale nie úplne vyliečiť.
Bolo to v roku 1907, keď sa veľa hovorilo o Gemme.
Pani si pomyslela:
Ach, nemohla by táto nová
služobnica Božia urobiť zázrak?
Na
choré koleno si priložila relikviu a začala
novénu. Na deviaty deň jej zložili
všetky obväzy - a našli koleno
úplne uzdravené! Táto pani potom
píše:
Gemma vypočula moju modlitbu; som
vyliečená, ako môžete
vidieť v lekárskom potvrdení, ktoré
prikladám. Som bez seba od radosti.
Rakovina prsníka
Marianna Angelini
pred 20 rokmi podstúpila operáciu
prsníka.
Po 15 rokoch, v auguste 1903, museli operáciu
zopakovať. Všetko dobre dopadlo, ale po 4 rokoch sa
objavil nový nádor, a tak jej radili tretiu
operáciu. Neznesiteľné bolesti
spôsobili, že vôbec nemohla
hýbať pravou rukou. Takmer v zúfalstve
vzývala všetkých
svätých,
ale keď sa dozvedela o Gemme, obrátila sa s
dôverou špeciálne na ňu. Na
postihnutú časť si priložila jej
relikviu a obrázok. Potom začala
trojdňovú pobožnosť, a hoci doteraz
kvôli bolestiam nemohla spať, premohol ju
tichý a pokojný spánok. Keď sa
prebudila, jej štvorročná dcérka
jej povedala, že k nej prišlo krásne
dievča a uistilo ju, že mamička sa
uzdraví. A tak aj bolo. Bolesti prestali a lekár
potvrdil, že nádor zmizol a že nie je
potrebná žiadna operácia. Táto pani
potom spolu s manželom darovali na svoje pomery
veľkú čiastku na proces
blahorečenia ich dobrodinky.
Nádor na hlave
Istej pani,
ktorá nechcela byť menovaná, sa na hlave
objavil nádor, ktorý mal všetky
symptómy rakoviny. Doktori sa rozhodli pre
operáciu.
Lenže pani, keď videla, že jej choroba sa
zhoršuje, sa naľakala a začala sa
modliť k Gemme. Na postihnuté miesto si
priložila obrázok a prestala brať
všetky lieky. Stačilo pár dní.
Nádor zmizol a táto pani za to neprestala
ďakovať Bohu a svätej
orodovníčke, Gemme.
Zápal mozgových blán
Isolina
Serafini trpela asi 10 mesiacov na meningitídu,
ktorá
ju trápila dňom a nocou a žiadne lieky
nepomáhali. Od decembra 1906 do októbra 1907
nemohla
denne spať viac ako hodinu. Obrátila sa na Gemmu a
začala ju s dôverou prosiť o pomoc. Hovorila:
Budem to brať ako znak, že si v raji a
svätá, ak spôsobíš
moje
uzdravenie; a sľubujem, že to ihneď
zverejním.
Potom si ľahla a v tej chvíli bolesti zmizli -
bola
uzdravená.
Vidíme,
že Gemma je mocnou orodovníčkou v
našich telesných utrpeniach a
chorobách. Ale
to nie je všetko. Prejavuje svoju starostlivosť
voči nám aj v ďalších
našich životných potrebách.
Utíšenie búrky
Dvaja
pasionisti sa vracali do svojej krajiny a chceli cestou
navštíviť Gemminu hrobku. Ako sa plavili
loďou, uchvátila ich hrozná
víchrica, ktorá trvala 8 hodín a
hrozilo,
že loď sa prevrhne a potopí. Všetci
cestujúci boli veľmi prestrašení a
aj kapitán bol taký
skľúčený, že už
nedával nádej na záchranu. Ale
títo
dvaja pasionisti sa začali utiekať k Gemme a nahlas
volali:
Gemma, už len ty nás
môžeš zachrániť;
neporuš svoje slovo!
Je to úžasné, ale hneď ako to
povedali, sa búrka začala utišovať.
Za menej ako hodinu už úplne ustala, takže
sa šťastlivo doplavili do svojho cieľa.
Hneď ako dorazili, o tom napísali otcovi Germanovi a
vyjadrili túžbu, aby každý mohol
spoznať túto svätú dušu.
Nešťastie v rodine
Istá
pani píše otcovi Germanovi:
Našu rodinu postihlo
obrovské
nešťastie. Odporúčali sme sa Gemme
a Boh vo svojej nekonečnej dobrote nás
ráčil utešiť. Ona sa za
nás modlila a my jej to odplácame nekonečnou
vďakou. Môj dobrý otče,
táto Božia služobníčka mi
je taká drahá! Zvolila som si ju za
špeciálnu patrónku a stále
sa k nej
modlím.
Vyslobodenie z dlžôb
Istá
predstavená kláštora mala komusi
zaplatiť nejakú sumu peňazí.
Keď jej raz jedna sestrička dala Gemminu relikviu,
predstavená ju prosila, že ak jej
pomôže, pošle milodar na proces jej
blahorečenia. O dva dni jej akýsi dobrý
človek poslal peniaze - presne toľko, koľko
potrebovala...
Vieme,
ako horlivo a bez prestania sa naša Gemma počas
života v slzách modlila za obrátenie
hriešnikov. Prinášala za nich
mnohé
obety a dokonca sa sama obetovala ako obeť za zmiernenie ich
hriechov. A keďže Boh túto obetu prijal,
Gemma zomiera v rozkvete mladosti, vo veku 25 rokov. Ach, nech teda
hriešnici dúfajú, že budú
obrátení na jej príhovor, teraz keď
je už v nebi. A my, odporúčajme jej
našich drahých a aj seba samých.
Zatvrdnutý muž
Istý
muž, ktorý nechcel byť menovaný,
ležal vážne chorý v nemocnici v
Lucce. Jeho duša už dlho nežila,
pretože nežil podľa viery, a telo
už tiež očakávalo smrť.
Bol nielen povestný hriešnik, ale verejne
hlásal protináboženské
princípy. Rehoľné sestry s ním
chceli prehovoriť a priviesť ho k zmiereniu s Bohom,
ale zbytočne. Potom to skúšali
kapucíni, ale opäť to bol stratený
čas. Nakoniec k nemu zavolali priora z jeho farnosti, mons.
Benassiniho. Ten ho žiadal, prosil, otvorene mu vysvetlil jeho
stav, ale tento rúhač v jedovatej zúrivosti
volal:
Nikdy som neveril týmto
vašim
falošným postrachom a neviem, kto je ten Kristus,
o
ktorom hovoríte. Určite duša!
Určite nebo! Určite peklo! Dajte mi pokoj a nech ma
už nikto nechodí otravovať s týmito
smiešnymi návrhmi.
A pri týchto posledných
slovách sa
pokúsil opľuť tohto Božieho
kňaza. Ten potom sklamaný a
zarmútený odišiel. Ale keď dorazil
domov, padol mu pohľad na Gemmin životopis,
ktorý mal položený kdesi na stole a
ešte sa ho len chystal čítať.
Zrodila sa v ňom nádej, kľakol si a so
slzami v očiach ju prosil o pomoc. Potom zavolal svojho
kaplána a poslal ho do nemocnice, hoci bolo 11
hodín
v noci. Poslal s ním aj istú ženu,
ktorú tento hriešnik poznal. Keď
prišli do nemocnice, nechceli ich už vpustiť
dnu, ale nakoniec dovolili tej žene, aby vošla.
Kaplán zostal čakať von a prior sa
medzitým doma modlil k Gemme za úspech ich misie.
A
milosť bola udelená! Keď žena
vstúpila do izby, tento hriešnik,
ktorý bol
ešte pred chvíľou taký zlý
a tvrdohlavý, sa rozplakal a prosil ju, aby k nemu poslala
kňaza. Jeho spoveď sa podobala návratu
márnotratného syna a volaniu kajúceho
hriešnika z Evanjelia. Kňaz so slzami zdvihol
chvejúcu sa ruku a dal mu rozhrešenie. Potom mu
udelil viatikum a pomazal ho svätými olejmi. Tento
šťastný hriešnik zomrel asi o
štvrtej ráno a všetci, čo to
videli, zostali hlboko pohnutí takou veľkou
milosťou.
Duchovne upadnutá rodina
V
Ríme žila istá duchovne upadnutá
rodina. Matka nebola na spovedi 54 rokov. Jej synovia žili
akoby vôbec neboli kresťanmi. Len jej dcéry,
tri milé dievčatá, zostali dobré a
zbožné a dňom a nocou prosili Boha, aby sa
zľutoval nad ich rodinou. Viacerí vplyvní
ľudia sa snažili, aby sa matka rodiny
obrátila, ale vždy to bolo márne. Ale jedna
dobrá rehoľníčka začala
prosiť Gemmu za túto rodinu. Modlila sa
trojdňové pobožnosti a novény. Po
čase cítila istotu, že Gemma vyprosila
milosť a rozhodla sa navštíviť
túto zaťatú starú ženu.
Hovorila jej o Gemme a o obráteniach, ktoré sa
uskutočnili na príhovor tejto malej svätice
ešte počas života. Srdce tejto ženy
vtedy zmäklo, rozplakala sa a spolu so sestričkou
išli do kostola, kde sa vyspovedala a prijala
sväté prijímanie. Po 54 rokoch
opäť pocítila Božiu potechu v
srdci. Ale čo so synmi? Sestrička,
povzbudená týmto zázrakom,
vyhlásila:
Gemma obráti aj ich.
Najhoršie to bolo s
najstarším. Keď
ju odmietol počúvať, obrátila sa k
Gemme a hovorila:
A teraz, sestrička, čo bude?
Nepohneš sa pre môjho hriešnika?
Zajtra, v
sobotu, ho pre mňa musíš
obrátiť.
A naozaj, nasledujúci večer sa vyspovedal a prijal
sväté prijímanie s takou radosťou,
že hovorí, že nič podobné
doteraz nezažil. O pár dní neskôr
priviedol k spovedi aj svojho kamaráta, ktorý bol
tiež zhýralec. Táto rehoľnica potom
napísala:
Zostal ešte
najmladší
brat. Ten
nebol nikdy na spovedi a mal už 30 rokov. V nič
neveril a jeho hlava bola tvrdá ako z bronzu. Aj jeho som
vložila do Gemminych rúk a ona sa naňho
pozrie. Vôbec o tom nepochybujem.
Svätá
Gemma, opakuj stále Ježišovi, čo si
mu tak často hovorievala:
Chcem, aby boli všetci
hriešnici
zachránení; zachráň ich pre
mňa, ó Ježiš.
Svätá Gemma, nedaj sa prosiť nadarmo a
pomáhaj nám vo všetkých
našich duchovných a telesných
potrebách. Amen.