Stručný životopis

Narodenie

Gemma Galgani sa narodila 12. marca 1878 v dedine Camigliano , blízko mesta Lucca , v strednosevernom Taliansku. Jej otec, Enrico Galgani , bol lekárnik a vzdialený príbuzný sv. Jána Leonardi. Gemmina matka, Aurelia Galgani , bola tiež vznešeného pôvodu. Gemma mala siedmich súrodencov: bratov Carlosa , Guida , Ettoreho , Gina , Antonia a sestry Angelinu a Giuliu . Bola štvrtým dieťaťom a prvým dievčaťom v rodine. Nábožní rodičia ju dali pokrstiť hneď na druhý deň po narodení. Približne o mesiac neskôr sa celá rodina presťahovala do Luccy , asi 7 km západne.  Tu potom Gemma prežila zvyšok svojho života. Vďaka internetu sa môžete virtuálne poprechádzať po meste a navštíviť aj Ulicu sv. Gemmy Galgani (Via S. Gemma Galgani).

Matkina choroba a smrť

Aurelia Galgani bola dokonalým príkladom katolíckej matky. Modlila sa bez prestania, pravidelne chodila na sv. omše a na sv. prijímanie a k tomu viedla aj svoje deti. Gemma bola spomedzi ostatných súrodencov výnimočná. Veľmi rada sa modlila a počúvala o Ježišovi. Keď musela matka prerušiť kázanie kvôli domácim prácam, malá Gemma išla za ňou, poťahala ju za sukňu a prosíkala: 

Mamička, povedz mi ešte o Ježiškovi.

Lenže pani Aurelia trpela na tuberkulózu. Gemma mala vtedy 7 rokov . Veľmi ju to bolelo, a preto ju otec poslal preč, k tete Helene do San Gennara. Medzitým jej mamička zomrela, vo veku len 39 rokov. Vtedy v srdci malej Gemmy zostal smútok a prázdnota. Ale uvedomila si, že predsa má Nebeskú Matku. A naozaj, bola jej oddaná celý život a hovorí, že Panna Mária sa k nej vždy správala ako milujúca Matka.

Škola

Gemma chodila do polo internátnej školy, ktorú viedli sestry sv. Zity. Medzi vyučovaním mávali sv. omše, modlili sa, atď., takže Gemma si nič viac nemohla priať. Spomína si, že sa tu cítila ako v nebi. Medzi spolužiakmi bola veľmi obľúbená a každý sa s ňou chcel kamarátiť. Bola živej povahy, ale naučila sa dokonale ovládať, takže pôsobila tichým a utiahnutým dojmom. Vyžarovalo z nej čosi, čo vzbudzovalo dôveru a úctu. Pre každého mala milý úsmev. Vynikala vo francúzštine, matematike, maľovaní, v hudbe a s neobyčajnou ľahkosťou dokázala písať krásne verše. Ale ona sa snažila, aby toto všetko zostalo pred ľuďmi skryté.

Jej najobľúbenejšou činnosťou bola modlitba. Rehoľné sestričky jej hovorili o tajomstvách našej viery a o Pánovom Umučení. Ju to veľmi priťahovalo a v srdci sa jej zrodila túžba po utrpení.

Pri prvom sv. prijímaní pocítila príchod Pána Ježiša veľmi silne a vtedy pochopila, že pozemské rozkoše nie sú ako tie nebeské. Pozrite, do akých výšok vzlietala už vo veku 9 rokov, keď hovorí:

Naozaj, deň môjho Prvého svätého prijímania bol dňom, kedy som našla svoje srdce horieť láskou k Ježišovi. A aká šťastná som bola, keď som s Ježišom v srdci mohla zvolať: "Ó, môj Bože, Tvoje Srdce je moje!... Čo viac potom chýba k šťastiu? Nič!"

Jej najväčšou túžbou bolo vidieť Boha z tváre do tváre, a hoci nohami chodila po zemi, jej myseľ bola neustále v nebeských výšinách.

Keď mala 16 rokov, zomrel jej milovaný brat Gino, ktorý sa chcel stať kňazom. Mal len 18 rokov. Vtedy sa nakazila aj Gemma a 3 mesiace zostala pripútaná k lôžku. Nakoniec sa vyliečila, ale zostala taká zoslabnutá, že musela zanechať školu.

Život v domácnosti 

Podriadila sa teda Božej vôli a utiahla sa do ústrania svojho domova . Tu sa venovala domácnosti a službe súrodencom. Všetky povinnosti si plnila najlepšie ako vedela, pretože vedela, ako veľmi tým teší svojho Pána. Získala si obdiv nielen domácich, ale aj cudzích ľudí.

V srdci mala mimoriadnu lásku k chudobným. Vždy, keď išla von, si od otca prosila nejaké peniaze a vždy ich rozdala chudobným. Dávala im aj múku, chlieb a podobné veci.

Ráno vstávala ihneď keď sa zobudila, bez odkladania a vylihovania. Za menej ako 5 minút sa stihla umyť, obliecť, upraviť si vlasy a bola pripravená ísť na sv. omšu . Večer sa ešte chodila pokloniť Pánovi v Jeho Sviatosti Oltárnej.

Začiatok nadprirodzeného života 

Keď mala 17 rokov, dostala od príbuzných zlaté hodinky, retiazku a krížik. Aby ich potešila, nasadila si ozdoby, keď išla von. Lenže keď sa vrátila domov a dávala si ich dole, zjavil sa jej Anjel Strážny a povedal jej, že jedinými ozdobami Kristovej nevesty môže byť len tŕnie a kríž. Vtedy sa Gemma rozplakala a povedala Ježišovi, že viac nebude nosiť žiadne ozdoby a že ani nebude myslieť na veci, ktoré zaváňajú márnivosťou. Takto sa dokázala úplne odpútať od sveta a túžila už len po jedinom - po Ježišovi. Hovorí:

Začala som cítiť ďalšiu silnú túžbu, neukojiteľnú dychtivosť po utrpení a po zdieľaní bolestí môjho Spasiteľa. Vo svojich nespočítateľných hriechoch som každý deň prosila Ježiša, aby som mohla trpieť viac. "Áno, môj Ježišu," zvykla som sa modliť, "túžim trpieť, a trpieť veľmi pre Teba."

Jednou z rán bolo infekčné ochorenie nohy, ktoré jej spôsobovalo neznesiteľné bolesti. Gemma ich trpezlivo znášala a nechcela sa dať vyšetriť lekárovi. Nakoniec však musela poslúchnuť. Lekár vyhlásil, že nohu bude musieť pravdepodobne amputovať. Ale najprv sa rozhodol pre operáciu. Začal jej vyškrabávať skazenú kosť a Gemma znášala tieto ukrutné bolesti bez utišujúcich prostriedkov. Keď si myslela, že to už nevydrží, pozrela sa na kríž a nevydala zo seba ani ston.

Otcova smrť

V roku 1897 jej zomrel otec. Deti zostali úplnými sirotami. Najhoršie bolo to, že krátko predtým otec úplne zbankrotoval a suroví exekútori zhabali všetko vybavenie; dom zostal úplne prázdny. Vtedy prišli deťom na pomoc otcove dve sestry. Gemma odišla s tetou Carolinou do Camaiore. Ale nemá odtiaľ dobré spomienky. Hovorí, že teta bola veľmi spoločenská a aj ju nútila zabávať sa. Lenže takto začala zabúdať na Ježiša. Hovorí, že keby k nej Ježiš nebol taký milostivý a láskavý, určite by upadla do ťažkých hriechov. Navyše, istý bohatý mladík sa do nej zaľúbil a požiadal ju o ruku. To by ju vytrhlo z biedy a zabezpečilo na celý život. Ona sa však rozhodla pre Ježiša a prosila tetu, aby ju pustila späť do Luccy.

Choroba a zázračné uzdravenie

Vtedy za začala cítiť chorá a zakrivila sa jej chrbtica. Keď sa vrátila do spustnutého domu v Lucce, jej stav sa ešte zhoršoval. Dlho sa to snažila zakrývať, ale nakoniec k nej privolali lekára. Ten zistil, že ide o infekčné a pravdepodobne nevyliečiteľné ochorenie mozgu. Gemme vypadali vlasy, ochrnula na obe nohy a dokonca dočasne stratila sluch. Bola úplne nevládna a bez pomoci dobrých ľudí sa nevládala ani pohnúť. Táto choroba trvala celý rok. Lekári sa všemožne snažili, ale nič nepomáhalo. Nakoniec sa vzdali a všetci už čakali koniec. Vtedy jej jedná rehoľná sestrička priniesla životopis sv. Gabriela Possenti . Gemma sa k nemu začala utiekať a veľmi si ho obľúbila. On sa jej potom zjavil a vyzval ju, aby sa pomodlila deviatnik k Božskému Srdcu Ježišovmu. Každý deň sa modlil spolu s ňou, a keď sa deviatnik skončil, milosť bola udelená - Gemma bola ihneď a úplne uzdravená. Keď sa postavila z postele, všetci plakali od radosti a dojatia.

Lenže ich bieda narástla do takej miery, že tieto deti žili len z almužny dobrých ľudí, ktorí sa nad nimi zľutovali. Často mali na obed len suchý chlieb a neraz museli ísť spať bez večere.

Túžba po vstupe do kláštora

Gemma sa chcela Pánovi odvďačiť za zázračné uzdravenie a chcela vstúpiť do kláštora. Chcela sa mu takto úplne zasvätiť. Lenže zostala trpko sklamaná. Všetko už bolo vybavené, a keď do vstupu zostávalo už len pár dní, zrazu sa veci zvrtli tak, že jej oznámili, že ju neprijmú. Potom sa pokúsila vstúpiť do ďalších kláštorov, ale nakoniec nevyšlo ani to. Vtedy si uvedomila, že Božia vôľa je iná a úplne sa jej podriadila.

Stigmy

8. júna 1899 jej Pán po sv. prijímaní oznámil, že večer jej dá mimoriadnu milosť. Gemma sa ponáhľala domov, zatvorila sa v izbičke  a modlila sa. Zrazu sa jej zjavila Panna Mária a povedala, že Ježiš ju veľmi miluje a dá jej veľký dar. Vtedy sa zjavil Pán Ježiš a z Jeho rán vychádzali akoby ohnivé plamene. Dotkli sa Gemminych rúk, nôh a srdca a Gemma hovorí, že keby ju nebola Panna Mária držala prikrytú svojím plášťom, že by spadla na zem a že by zomrela. Keď sa vrátila z extázy, cítila v týchto miestach ukrutnú bolesť a až vtedy si uvedomila, že jej odtiaľ tečie krv. Predstavte si toto 21 ročné dievča; zostala zmätená a nevedela, čo robiť. Rany si zakryla najlepšie ako vedela a na rukách nosila rukavice. Hovorí, že od bolesti takmer nemohla stáť na nohách. Tieto stigmy sa jej odvtedy zjavovali každý štvrtok, približne o ôsmej večer a mala ich do piatku, asi do tretej popoludní. Potom sa rany scelili, zahojili a nezostala po nich ani stopa, alebo len biele škvrny.

Okrem týchto rán mala Gemme aj ďalšie, ktoré mal náš Pán pri umučení. Bola mysticky bičovaná, takže bola pokrytá hlbokými ranami, často až 1,2 cm. Krv jej stekala až na zem. Ďalej znášala korunovanie tŕním a na hlave bolo vidieť dierky, z ktorých jej krv tiekla po lícach a krku až na šaty. Okrem toho sa potila krvou a znášala aj Ježišovu trojhodinovú agóniu, keď znášal ťarchu hriechov celého ľudstva. Ďalšiu veľkú ranu mala na pleci a ide pravdepodobne o ranu, ktorú Ježišovi spôsobila váha kríža. Táto rana jej spôsobovala také bolesti, že pri chôdzi sa musela podopierať na jednu stranu.

To všetko sa nám môže zdať príliš kruté, najmä, pokiaľ ide o 21 ročné dievča. Ale ona sa na to vždy tešila. Tí, ktorí s ňou bývali, hovoria, že sa na tieto chvíle pripravovala ako na vlastnú svadbu a celý týždeň počítala dni a hodiny, kedy bude môcť opäť znášať Ježišove muky. Gemma sama hovorí:

Ježiš, urob ma podobnou Tebe. Dovoľ mi trpieť s Tebou. Nešetri ma.

Všetky tieto rany mala až do chvíle, keď jej to jej duchovný vodca zakázal. Povedal jej, aby prosila Ježiša, aby ju zbavil viditeľných rán. Ona ho ako vždy poslúchla, povedala o tom Ježišovi a skutočne, viac rany nemala. Ale ukrutné bolesti jej zostali, a dokonca ich Ježiš ešte zosilnil.

Rodina Giannini 

Gemma sa zoznámila s istou pani Ceciliou Giannini . Tá ju potom pozývala, aby k ním občas zašla. A Gemme sa u nich naozaj páčilo, pretože tam bolo oveľa pokojnejšie ovzdušie ako doma.

Doma sa totiž často rozprávalo o Bohu neúctivo, čo jej spôsobovalo veľké bolesti, často ju špehovali cez kľúčové dierky, a dokonca volali ľudí, aby sa chodili pozerať na jej stigmy, atď.

Neskôr sa Gemma úplne presťahovala ku Gianniniovcom. Hoci mali 11 vlastných detí, prijali ju ako vlastnú dcéru. Brali ju ako dar od dobrého Boha. On ich potom skutočne ochraňoval v každom nebezpečenstve. Raz pani Cecilia ochorela a zdalo sa, že už zomrie. Vtedy Gemma prosila Ježiša, aby mohla trpieť miesto nej. A naozaj, pani Cecilia sa uzdravila, a Gemma znášala veľké bolesti niekoľko mesiacov.

Duchovný vodca, otec Germano 

Cez Božiu Prozreteľnosť získala Gemma svätého pasionistického duchovného vodcu, otca Germana, C.P. Raz sa jej zjavil Ježiš, ukázal jej ho a povedal, že on bude jediný kto v nej rozpozná diela Jeho Milosrdenstva. Otec Germano mal o nej sprvoti isté pochybnosti, pretože veľmi neveril takým nadprirodzeným úkazom. Ale keď ju lepšie spoznal, všetky pochybnosti sa úplne rozplynuli a zistil, ako rýchlo kráča toto anjelské dieťa po ceste k svätosti. Priznáva sa, že ju viedol veľmi tvrdo a stále ju pokoroval, ale ona ho aj napriek tomu stále oslovovala "babbo" ("otecko"). Úplne mu dôverovala a bola voči nemu dokonale poslušná.

Útoky diabla

Diabol tiež videl, že Gemma žije svätým životom a veľmi kvôli tomu zúril. Najprv ju pokúšal a chcel ju zviesť na hriech. Ale po čase zistil, že sa mu to nepodarí. Preto jej začal predstavovať rôzne obrazy proti čistote. Ale Gemma vždy zvíťazila. A tak sa uchýlil až k fyzickým útokom. Hádzal ju o zem, vláčil ju za vlasy, trhal ju zubami, často sa jej zjavoval ako príšerné monštrá alebo v podobe divých zvierat. Z jej izby bolo počuť ohlušujúce rany. Gemma hovorí, že to bolo strašné, ale keď vzývala o pomoc sv. Gabriela alebo Pannu Máriu, alebo vyslovila Ježišovo Sväté Meno, diabol sa musel stiahnuť. Gemma s úsmevom hovorí:

Keby ste videli, ako utekal, keď sa zjavil niekto z nich.

Nakoniec si na tieto útoky zvykla a vôbec sa neznepokojovala. Hovorí, že Ježiš jej povedal, aby sa diabla nebála.

Anjel Strážny

Gemma videla svojho Anjela a mohla sa ho dotýkať. Mala ho rada ako vlastného brata. Často sa spoločne modlili alebo recitovali žalmy a Anjel jej pomáhal pri meditácii tými najvznešenejšími myšlienkami na nebo.

Keď chcela Gemma poslať list, dala ho do špeciálnej schránky , odkiaľ ho Anjel vybral a doručoval priamo do neba, alebo vybraným ľuďom. Okrem toho ju ochraňoval v každom nebezpečenstve, pri útokoch diabla, atď. Raz sa zabudla v kostole a vonku sa medzitým zotmelo. Vtedy sa jej zjavil a odprevadil ju domov, aby nešla po ulici sama.

Apoštolát

V Gemminom srdci bola obrovská túžba, aby každý poznal a miloval Ježiša. Prinášala mnohé obety za obrátenie hriešnikov. A Pán tieto obety prijímal. Dokonca, s povolením duchovného otca, obetovala roky svojho života za obrátenie toho či onoho človeka. Práve preto zomiera už vo veku 25 rokov.

Raz sa modlila za obrátenie jedného muža, ale Ježiš sa správal ako Prísny Sudca a zdalo sa, že ho nechce obrátiť. Keď Gemma vyčerpala všetky dôvody, povedala Mu:

Áno, priznávam to, som nehodná, aby si ma počúval. Ale pozri, predstavujem Ti ďalšiu advokátku pre svojho hriešnika; je to Tvoja vlastná Matka, ktorá Ťa žiada, aby si mu odpustil. Ach, skús povedať nie Tvojej Matke! Isto jej nemôžeš povedať nie. A teraz mi odpovedz, Ježiš, povedz, že zachrániš môjho hriešnika.

Vtedy Panna Mária pohliadla na Ježiša ako to len ona vie. Dobrosrdečný Spasiteľ sa usmial a udelil milosť. Takto Gemma získala víťazstvo a s neopísateľnou radosťou a jasotom zvolala:

Je zachránený, je zachránený! Zvíťazil si, Ježiš; vždy takto zvíťaz.

O pár minút prišiel dotyčný hriešnik za jej duchovným vodcom, hodil sa mu k nohám a so vzlykotom ho prosil, aby ho vyspovedal.

Okrem obetovania sa za hriešnikov sa Gemma obetovala aj za vyslobodenie duší z očistca. Pán sa jej chcel za túto horlivosť odvďačiť, a tak jej dal mnohé milosti a dary. Napríklad dokázala ľuďom čítať v duši a videla budúce veci. Tieto dary však nikdy nezneužila a používala ich len vtedy, keď to slúžilo na záchranu nejakej duše alebo na Božiu slávu.

Posledná choroba a smrť

Gemma sa Ježišovi odovzdala ako obeta na zmiernenie urážok, ktoré sa Mu dostávajú od hriešnikov. Onedlho veľmi vážne ochorela. Ani lekári presne nevedeli určiť, o akú chorobu ide. Bola však pripútaná k posteli, nemohla sa hýbať, mala vysoké horúčky a nemohla nič jesť. Zanedlho z nej zostala len kosť a koža. Všetky tieto utrpenia a bolesti znášala veľmi trpezlivo veľmi hrdinsky. Ale neišlo len o fyzické bolesti. Tou najväčšou bolesťou bolo to, že sám Ježiš sa jej zrazu skryl a prestala pociťovať každú útechu z neba. Ležala takto úplne sama a opustená: rodičia a jej zomreli, otec Germano bol v Ríme, jej spovedník  mal povinnosti... Bolo okolo nej len zopár ženičiek, ktoré prišli skôr len zo zvedavosti, ako z ochoty pomôcť.

V tejto agónii ju ešte poslednýkrát chcel zlomiť diabol. Opäť ju ohavne pokúšal proti čistote, ale naša Gemma vyšla vždy víťazne.

Napriek tomu všetkému, keď ju niekto prišiel navštíviť, mala pre neho vždy milý úsmev a odpovedala s humorom a láskou. Malé deti láskavo pohladila a dávala im cukríky, ktoré jej niekto doniesol a ona si ich pre túto príležitosť starostlivo odkladala.

Gemma zomrela 11.4.1903. Jej posledné slová boli: "Odporúčam svoju úbohú dušu Tebe... Ježiš!" Potom naklonila hlavu a s nebeským úsmevom tíško odišla za svojím Kráľom.

Úcta k svätej Gemme a zázraky

Mnohí ľudia, ktorí ju už počas života považovali za sväticu, sa k nej s dôverou začali utiekať a prosiť ju o pomoc v rôznych ťažkostiach. A naozaj, na jej orodovanie bolo udelených mnoho milostí a zázrakov. Obrátilo sa mnoho zaťatých hriešnikov, dokonca takých, ktorí neboli na sv. spovedi 54 rokov. Mnohí ľudia boli uzdravení z chorôb, napr. z ochorenia žalúdka, z bolesti kolena, z rakoviny prsníka, z nádoru na hlave, z infekčného ochorenia mozgu a z nespočetne veľa ďalších. Navyše, na jej príhovor sa utíšila búrka, takže sa zachránila loď s posádkou, napravilo sa veľké nešťastie v rodine a dokonca jedna predstavená kláštora bola vyslobodená z dlžôb; jednoducho jej ktosi poslal obálku s peniazmi, presne toľko, koľko potrebovala.

Toto je len zopár príkladov toho, čo sa stalo na príhovor dnes už svätej Gemmy Galgani. Ale ešte pred jej kanonizáciou si ju obľúbilo mnoho ľudí a zvolili si ju za špeciálnu patrónku. Otcovi Germanovi chodilo nespočetne veľa listov od laikov, kňazov, biskupov, kardinálov, dokonca od pápeža, v ktorých každý hovorí o nesmiernych milostiach a o veľkej vďake, že Boh ozdobil Svoju Cirkev týmto vzácnym briliantom. Mnohí píšu, ako sa po prečítaní jej životopisu zmenili, ako sa stali horlivejšími a ako ich povzbudzuje príklad tohto mladého a jednoduchého dievčaťa.

Kanonizácia

Cirkevní hodnostári začali študovať Gemmin život v roku 1907, teda 4 roky po jej smrti, a po starostlivom hodnotení prišli k záveru, že pôvodcom mimoriadnych mystických darov a obdivuhodnej sily môže byť jedine dobrý Boh.

Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Pius XI. 14. mája 1933. 2. mája roku 1940 ju pápež Pius XII. vyhlásil za svätú. Bolo to len 37 rokov po jej smrti.

Svätá Gemma je patrónkou sirôt, lekárnikov a v pokušení. Okrem toho je považovaná za zvláštnu spoločníčku samých a opustených a niekedy sa nazýva aj ako "svätá proti samote".

[Späť na začiatok stránky]